Spoluautorom novej vegetačnej mapy Arktídy je aj botanik SAV

Zdroj: Archív J. Šibíka/SAV

Medzinárodný tím botanikov už desiatky rokov študuje a mapuje vegetáciu arktickej oblasti. Ekologické a stanovištné charakteristiky rastlinstva zaznamenávajú v  mape, ktorú sprístupňujú širokej vedeckej obci skúmajúcej túto oblasť Zeme.

Úsilie výskumného tímu zastrešuje projekt Cirkumpolárna vegetačná mapa Arktídy, ktorého členom je aj botanik Jozef Šibík (na foto pri prechode polarneho kruhu v USA) z Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied (SAV). Informovala o tom hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.

Najnovšiu verziu Cirkumpolárnej vegetačnej mapy Arktídy prezentujú v týchto dňoch jej autori na medzinárodnej konferencii pri príležitosti Týždňa arktickej vedy (17. - 24. 2.) vo Viedni. Mapa zoskupuje viac ako 400 opísaných rastlinných spoločenstiev do 16 typov vegetácie, ľadovcov, slanej vody a sladkej vody s rozlíšením jedného kilometra. Zobrazuje rozľahlú oblasť medzi Severným ľadovým oceánom na severe a severnou hranicou lesov na juhu.

Zdroj: geobotany.uaf.edu

Cirkumpolárna vegetačná mapa Arktídy.

"Arktický región je bohatý na trpasličie kríčky, vankúšovité a trsnaté byliny, lišajníky a machy, ktoré rastú blízko zeme, aby efektívne využívali špecifické mikroklimatické podmienky a minimum zdrojov, ktoré majú k dispozícii," spresnil Šibík. Odborník na alpínske ekosystémy dodáva, že ekvivalenty arktickej vegetácie máme aj na Slovensku. Sú to vysokohorské spoločenstvá v našich najvyšších pohoriach. "Dobrým príkladom je reliktný porast s ostricou skalnou alebo ostričkou myšou, ktoré sa vzácne zachovali na niekoľkých lokalitách, prevažne v Tatrách, a predstavujú pozostatky kedysi rozšírenejšej arkto-alpínskej flóry a vegetácie," dodal.

Počas posledných dvoch dekád výskumu vegetácie cirkumpolárnej oblasti vedci na rastlinstve zaznamenali viaceré zmeny, ktoré sú dôsledkom klimatickej krízy. Zdôrazňujú, že práve v arktickej oblasti sú tieto výrazne viditeľnejšie ako v iných častiach sveta.

(TASR)