Smutná správa: Zomrel bývalý minister zahraničných vecí Eduard Kukan
Zdroj: TASR - Jaroslav Novák
Vo veku 82 rokov zomrel v stredu (9. 2.) bývalý minister zahraničných vecí, poslanec Národnej rady SR a Európskeho parlamentu Eduard Kukan. Potvrdila to hovorkyňa Univerzity Komenského v Bratislave Lenka Miller. Upozornili na to noviny.sk.
Kukan v minulosti pôsobil na viacerých československých veľvyslanectvách. Bol viacnásobným slovenským ministrom zahraničia. Okrem iného bol aj poslancom Národnej rady SR a Európskeho parlamentu. Učil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave na katedre medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov.
Eduard Kukan býval v bratislavskom Novom Meste, bežne ste ho mohli sstretnúť aj v uliciach či v električke.
"Nemôžem tomu uveriť. Ešte minulý týždeň sme sa náhodou stretli v meste. Edo bol, ako vždy, usmiaty a dobre naladený. A dnes dlhoročný minister zahraničných vecí, diplomat a poslanec nášho aj Európskeho parlamentu Eduard Kukan už nie je medzi nami," povedal súčasný šéf slovenského rezortu diplomacie IvanKorčok. Rodine a manželke zosnulého vyjadril úprimnú sústrasť.
"Bol to výnimočný človek a diplomat, ktorý stál pri zrode našej zahraničnej služby. Práve on bol pri zásadných rozhodnutiach, ktoré umožnili náš vstup do EÚ a NATO, a bol to práve on, kto má zásluhu na tom, že sa dnes môžeme oprieť o tieto základné piliere našej zahraničnej politiky," vyhlásil Korčok. Eduard Kukan bol podľa jeho slov inšpiráciou pre celé generácie diplomatov.
"Zaslúžil sa o renesanciu Slovenska a jeho vstup do Európskej únie a NATO. Zdieľam bolesť manželky Zdenky a všetkých blízkych," uviedol expremiér Mikuláš Dzurinda, v ktorého vláde bol Kukan ministrom zahraničných vecí a boli aj členmi v strane SDKÚ-DS.
Eduard Kukan sa narodil 26. decembra 1939 v Trnovci nad Váhom. V roku 1964 absolvoval štúdium na Štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov v Moskve. Titul doktora práv získal na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.
Vzápätí po skončení vysokej školy nastúpil od 1. augusta 1964 na Ministerstve zahraničných vecí Československej socialistickej republiky (ČSSR) v Prahe, kde pracoval až do roku 1990. Najskôr na teritoriálnom odbore krajín subsaharskej Afriky (1964 - 1968), potom na sekretariáte ministra zahraničných vecí ČSSR (1973 - 1977). Ďalej bol riaditeľom odboru krajín subsaharskej Afriky (1981 - 1985) a riaditeľom odboru krajín Latinskej Ameriky (1988 - 1990).
Eduard Kukan pôsobil vo viacerých funkciách na československých veľvyslanectvách v Lusake (Zambia, 1968 - 1973), vo Washingtone (USA, 1977 - 1981), Addis Abebe (Etiópia, 1985 - 1988). V roku 1990 bol vymenovaný za veľvyslanca - stáleho predstaviteľa ČSFR (Česká a Slovenská Federatívna Republika) pri OSN v New Yorku (1990 - 1993).
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky ju v rokoch 1993 - 1994 zastupoval ako veľvyslanec - stály predstaviteľ pri OSN. Na 48. Valnom zhromaždení OSN ho zvolili za predsedu Výboru pre humanitné, sociálne a kultúrne záležitosti.
V marci 1994 sa stal ministrom zahraničných vecí vo vláde Jozefa Moravčíka. V predčasných voľbách na jeseň 1994 ho zvolili za poslanca Národnej rady (NR) SR za Demokratickú úniu (DÚ), od marca 1997 do júna 1998 bol predsedom tejto strany. Pred parlamentnými voľbami v roku 1998 vstúpil do Slovenskej demokratickej koalície (SDK).
"Štyri roky sme, žiaľ, žili s vládou Vladimíra Mečiara a mám na základe toho skúsenosť opozičného poslanca. Asi by som dokázal žiť aj bez toho, ale bolo to poučné obdobie," vyjadril sa o týchto rokoch Kukan.
Vo voľbách v roku 1998 bol opäť zvolený za poslanca, 30. októbra toho istého roku sa stal ministrom zahraničných vecí v prvej vláde premiéra Mikuláša Dzurindu. Zastupoval Slovensko pri rozhodujúcich rokovaniach v období, keď krajina vstupovala do Európskej únie a do NATO.
Zároveň ho v máji 1999 vymenoval generálny tajomník OSN Kofi Annan za svojho osobitného vyslanca pre Balkán, v tejto funkcii pôsobil do júna 2001.
Do Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ) vstúpil 4. júna 2000, bol jedným z jej spoluzakladateľov, v novembri 2000 ho zvolili za podpredsedu tejto strany. Aj v druhej vláde Mikuláša Dzurindu viedol rezort diplomacie (2002 - 2006). V apríli 2004 sa v prezidentských voľbách ako kandidát SDKÚ neúspešne uchádzal o najvyšší post v štáte.
Vo voľbách v júni 2006 bol štvrtý raz zvolený do NR SR, v roku 2009 sa stal poslancom Európskeho parlamentu (EP). Pôsobil v ňom aj v ďalšom volebnom období 2014 - 2019. Bol členom frakcie Európskej ľudovej strany (EPP).
Eduard Kukan učil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave na katedre medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov. "Sme členmi EÚ viac než 15 rokov, patríme tam, kam sme sa rozhodli patriť – teda k západnej civilizácii," uviedol Kukan v rozhovore pre TASR pri príležitosti svojich 80. narodenín.
JUDr. Eduard Kukan v roku 1993 získal čestný doktorát na Upsala College v New Jersey. Bol tiež držiteľom titulu doktor honoris causa z Petrohradskej štátnej univerzity a členom výboru poradcov v Global Panel Fundation.
(TASR)