Psychologička: Deti by nemali voľný čas tráviť pasívne, potrebujú zaujímavé aktivity
Zdroj: pixabay
Deti narodené v 21. storočí sprevádza vplyv digitálneho pokroku a sociálne siete takmer od narodenia a hrajú rolu v ich dospievaní. Nemali by však strácať kontakt so skutočnými zážitkami a svoj voľný čas tráviť pasívne pri obrazovkách televízií, telefónov či počítačov
"Čas, ktorý trávia deti mimo školy, je naviazaný na to, aké majú rodičia priority. Treba, aby trávili s deťmi čas a aktivity, ktoré spoločne vykonávajú, boli pre deti nielen poučné, ale i zábavné," hovorí koučka, psychologička a rodinná terapeutka Nora Lauková. Mnohí rodičia podľa nej majú záujem, aby sa dieťa profilovalo a rozvíjalo aj mimo školy, je však alarmujúce, že takmer polovica detí nenavštevuje žiadny krúžok.
"Je to dané tým, že tieto deti nemajú záujem a trávia čas iným spôsobom alebo rodičia preferujú iné formy aktivít ako záujmové krúžky. Zdraviu prospešné je, že deti navštevujúce krúžky preferujú tie športové a pohybové," doplnila Lauková. V súčasnosti sa podľa nej deti tiež venujú štúdiu jazykov alebo krúžkom, ktoré sú umelecky zamerané. U detí, ktoré už navštevujú nejaký krúžok, je podľa nej časté, že si pridajú nejaký ďalší a niekedy navštevujú aj tri a viac.
Podľa rodinnej terapeutky je žiaduce, aby rodičia nastavovali pravidlá, týkajúce sa hrania videohier a využívania elektronických zariadení. "U detí sa ich používaním znižuje koncentrácia, zvyšuje nervozita, správanie detí je agresívnejšie a dochádza k nižšej miere socializácie. Vedie k celkovej únave či nesústredenosti, čo sa premieta do celkových výsledkov v škole. Elektronické prostriedky nám majú pomáhať a nie nás obmedzovať," myslí si Lauková.
Deti sa tiež podľa nej čoraz častejšie učia. "Rodičia majú oproti minulosti na deti oveľa vyššie nároky, ktoré sú spojené s prípravou na povolanie. Dnešný systém školstva a vzdelávania dáva rodičom možnosť vyberať si za deti, aký bude ich ďalší rozvoj a profesijná profilácia. Súvisí to najmä s tým, že rodičia očakávajú, že ich deti budú na gymnáziách a následne majú potrebu, aby dieťa niečo dosiahlo a znamenalo," vysvetľuje psychologička. To všetko podľa nej vyvíja na deti veľký tlak a spôsobuje, že trávia veľmi veľa času učením. V niektorých prípadoch rodičia napríklad tlačia na deti, aby sa dostali na osemročné gymnázium. "Podľa môjho názoru v piatej triede, keď je dieťa citovo ešte nezrelé, tlak rodičov môže spôsobiť, že to dieťa do budúcnosti odradí absolvovať ďalšie štúdium, prípadne sa nebude chcieť učiť," hovorí Lauková.
(TASR)