Zdroj: TASR/AP
Vypuknutie koronakrízy na Slovensku spôsobilo, že domácnosti začali viac šetriť a uskromňovať sa. Už pred vypuknutím krízy však bola miera úspor na Slovensku na najvyššej úrovni v tomto miléniu.
Upozornili na to analytici VÚB banky vo svojom najnovšom mesačníku s tým, že vývoj miery úspor domácností bude závisieť od toho, či kríza zmení správanie domácností len dočasne alebo natrvalo.
Analytici vysvetľujú, že tvorba úspor je dôležitá z pohľadu dlhodobého ekonomického rastu, ako aj z pohľadu bankového sektora, pre ktorý sú vklady domácností najstabilnejší zdroj financovania. Podľa prieskumov Actly podiel domácností na Slovensku, ktoré začali cielene znižovať svoje výdavky, na konci marca dosiahol 54 % a v polovici apríla to bolo 64 %. Akademické štúdie tiež ukazujú, že sporenie je typickou črtou pandémií. "Miera úspor v čase koronakrízy a nevyhnutného sociálneho odstupu rastie čiastočne preto, že domácnosti majú menej možností na utrácanie a preto, že majú strach minúť celý svoj príjem pre neistotu týkajúcu sa budúcnosti," vysvetlili analytici.
Otázne je, ako sa miera úspor bude vyvíjať po odznení koronakrízy. "Odpoveď bude závisieť od toho, či kríza zmení správanie domácností len dočasne alebo natrvalo. Ak by išlo o dočasný vplyv, tak po kríze sa ekonomika vráti nielen do predkrízového tempa rastu, ale aj k pôvodnému sklonu k úsporám, respektíve spotrebe," doplnili analytici VÚB banky. Ak však pôjde o pomalší a neúplný návrat do predkrízového stavu, tak výsledkom bude zrejme nižší potenciálny rast ekonomiky s vyšším rizikom nezamestnanosti a tým pravdepodobne aj vyššou tvorbou preventívnych úspor.
Na Slovensku bola miera úspor pred nástupom koronakrízy zhruba na úrovni 10 %, čo bola najvyššia úroveň v tomto miléniu. Podľa odhadov Inštitútu finančnej politiky (IFP) z polovice apríla by miera úspor pre dosahy krízy mala stúpnuť v roku 2020 na historické maximum 17,4 %. Očakávaný pokles v ďalších rokoch by mal sa podľa IFP zastaviť na úrovni 12 %, čo by bola stále výrazne vyššia miera úspor ako pred pandémiou nového koronavírusu.
Neistota tak motivuje ľudí k opatrnosti. Počas minulej finančnej krízy nehral dlh až tak v prospech sporenia veľkú rolu, pretože zadlženie domácností bolo ešte nízke. "Medzičasom v pomere k príjmom zadlženie domácností stúplo dvojnásobne, a teda v tejto kríze môže vzrásť na význame," konštatujú analytici. Ľudia majú v bankách záujem o odklad splátok úverov, čo podľa analytikov môže naznačovať, že aj po odznení krízy môžu mať ľudia k svojim dlhom obozretnejší prístup, čo následne môže naznačiť, že ľudia si budú tvoriť úspory.
Preventívne zvýšenie finančných rezerv do budúcnosti môžu zvážiť aj domácnosti pracujúce v najviac postihnutých sektoroch obchodu, služieb a remesiel. Kríza do rozhodovania domácností o tom, akú časť z príjmu usporiť, vstupuje aj nepriamo cez verejné financie. "Vlády, vrátane slovenskej, sa v boji s koronakrízou vo veľkom zadlžujú. To môže viesť niektoré domácnosti k zmene očakávaní, čo sa týka budúceho daňového zaťaženia, ale aj benefitov, ktoré budú od štátu dostávať, napríklad v zabezpečení na starobu," upozornili analytici VÚB. Tieto faktory podľa nich podporujú predpoklad, že úspory domácností ostanú trvalo vyššie ako pred krízou. "Neistota, ktorá sprevádza aktuálnu krízu, podčiarkuje argumenty v prospech hromadenia úspor v najbližšom období," predpokladajú analytici VÚB.
(TASR)