Peter Kavecký o Vydrici: Chceme ju otvoriť naozaj pre všetkých
Zdroj: Vydrica Development
Nová výstavba pod Bratislavským hradom má priniesť nielen nové byty, kancelárie, malé remeselné obchodíky, ale hlavne nový živý priestor pre všetkých Bratislavčanov. Výstavbou Vydrice by sa tak centrum mesta malo rozšíriť. Priestor v sebe uchováva historické pamiatky. Ako s nimi naložia? Čo od výstavby novej štvrte pod Hradom môžu Bratislavčania a návštevníci hlavného mesta očakávať? Pýtali sme sa predsedu predstavenstva Vydrica Development Petra Kaveckého.
Kedy začínate s výstavbou Vydrice?
- Projekt má platné územné rozhodnutie. Nič nám nebráni, intenzívne pracujeme na stavebnom povolení, aby sme začali so stavebným konaním. Stavebné povolenie očakávame v horizonte niekoľkých mesiacov. Výstavba by sa tak mala rozbehnúť na začiatku budúceho roka. S prípravou územia, či už ide o výkopové práce alebo zarovnávanie terénu, začíname už v lete.
Niektorí Bratislavčania sa obávajú, že projekt Vydrica bude len malý štát v štáte, do ktorého sa bežný návštevník bude báť vojsť, že to bude len priestor pre solventných a tých, ktorí tam budú bývať.
- Keď sme pred dvomi rokmi začínali práce na Vydrici, jedna z prvých vecí, ktoré sme robili, bol prieskum medzi Bratislavčanmi. Až 95 percent očakáva predĺženie bratislavského korza. Nám sa táto idea veľmi páčila, a tak sme ju s architektmi intenzívne rozvíjali. Išli by sme sami proti vlastnému projektu, keby sme sa snažili novú štvrť uzavrieť. Pre nás je dôležité práve prepojenie historického centra s nábrežím Dunaja a projektami západného rozvoja Bratislavy. Tento priestor bude mať potenciál stať sa dostredivým magnetom staromestského korzového života. Rovnako chceme vybudovať integrovanú zástavku MHD, ktorá bude pred územím Vodnej veže. Rokujeme tiež o možnosti lodného prístavu pre turistov. Hľadáme formy, ako urobiť miesto čo najatraktívnejšie a najprístupnejšie.
Obavy teda nie sú na mieste?
- Určite sa nikto nemusí báť. Keď to poviem z jednoduchého obchodného hľadiska, tak veľká časť príjmov bude práve z retailových priestorov. Takéto správanie by nebolo racionálne. Skoro 10-tisíc metrov štvorcových retailových plôch pribudne práve na prízemí budov. Na to, aby retail fungoval, potrebuje návštevníkov. Náš zámer sa tejto téme plnohodnotne venovať, je vidieť aj v tom, že tieto obchodné priestory budúcim užívateľom nechceme predávať, ale chceme ich ponechať vo vlastníctve firmy a prevádzkovať ich spoločným manažmentom.
Vo Vydrici budú byty, obchodné priestory, kancelárie. Čo vo Vydrici ešte plánujete?
- Tento náš projekt chce prepojiť územie mesta. A to nielen centrum mesta so západným smerom (projekt Zuckermandel, kostolík sv. Trojice,) a k Dunaju, ale aj od Dunaja smerom na Hrad. Súčasťou projektu bude aj čiastočná revitalizácia hradného brala a prepojenie pre peších smerom na hrad. Uvažujeme o spojení panoramatickým výťahom. Výťah je však ešte súčasťou povoľovacieho procesu. Trasa by totiž viedla aj cez pozemky mesta a NR SR. Obe zúčastnené strany chceme osloviť. Veľmi dôležitý je aj objekt Vodnej veže, ktorý sa nachádza v strede územia Vydrice. Pracujeme na ideách, ako by mohol pre Bratislavčanov tento verejný priestor slúžiť. Keďže to nie je v našom majetku, budeme komunikovať s mestom, aká je ich predstava a ako by sme vedeli práve z tohto územia okolo Vodnej veže urobiť pekný a kvalitný verejný priestor pre všetkých Bratislavčanov. Vodná veža je zaujímavá stavba a v rámci archeologického pasportu sme sa dozvedeli, že jej najstaršie časti môžu pochádzať až z 1. storočia pred Kristom. Je škoda, že dnes je to ohradený a zanedbaný areál. Verejnosť k nej nemá prístup. Práve tieto hodnotné veci by podľa nás mali byť sprístupnené verejnosti a mali by sa stať integrálnou súčasťou diania v meste. A zároveň atrakciou pre domácich a turistov.
Na mieste, kde bude stáť nová Vydrica, sú aj iné historické pamiatky Bratislavy. Ktoré chcete zachovať?
- Na tomto území boli robené tri archeologické prieskumy, z ktorých vzišli odporúčania. Počas celej výstavby máme nariadený archeologický dozor. Pokiaľ ide o pamiatky, každá je v inom režime. Vodná veža je národnou kultúrnou pamiatkou a má svoj režim. Ľadové jamy zachovávame. Jednu z nich by sme chceli sprístupniť verejnosti tak, aby sa dalo do nej aj nahliadnuť. Druhá bude prezentovaná pod skleneným zastrešením, cez ktorý by mohli ľudia prechádzať. Čo sa týka Kempelenovho vodovodu, komunikujeme s pamiatkarmi a hľadáme spôsob, ako ho čo najlepšie prezentovať verejnosti. Momentálne je vstupný portál umiestnený tak, že po vytvorení Oeserovho radu, teda najvyššej ulice Vydrice, bude Kempelenov vodovod približne 7 metrov nad ulicou. Z chodníka by výhľad naň bol veľmi komplikovaný, preto hľadáme riešenia, ako ho zviditeľniť. Okrem týchto vecí pripravujeme aj celý koncept historického naratívu. Chceme verejnosti predstaviť niekoľko zaujímavých budov, ktoré dnes už neexistujú. Je to zaujímavé z hľadiska historických súvislostí a osobností, ktoré vo Vydrici voľakedy žili a pôsobili. Bude to prezentované buď označeniami v dlažbe, alebo informačnými tabuľami. Ide o územie, ktoré malo veľmi bohatú históriu.
Čo sú to ľadové jamy?
- Bolo to zariadenie, ktoré malo asi 5 metrov priemer a hĺbku 10 metrov. Keď v zime zamrzol Dunaj, ľad z neho sa nasekal a nahádzal sa do ľadových jám. Až do augusta vedeli tento ľad v jamách zachovať pre rôzne účely.
Mnohí sa rovnako pýtajú, či bude zachovaný oporný múr.
- Oporný múr nemá archeologickú a historickú hodnotu. Keď sme začali projektovať Vydricu, spolu s architektmi sme si definovali požiadavku, aby sme čo najviac tohto historického materiálu využili vo verejnom priestore. Materiál z neho preto chceme použiť na iný oporný múr alebo fasádne časti niektorých z budov na námestí, ktoré sa vybudujú v okolí Vodnej veže.
Pri prezentácii ste hovorili o umeleckej uličke. Čo by tam malo byť?
- Mali by tam byť rôzni živnostníci, umelci, jednoducho zaujímavý mix. V poslednom čase v Bratislave vznikajú viaceré nové remeslá a prevádzkovatelia s vlastnou dušou. V našej kampani vystupujú viacerí takíto podnikatelia. Napríklad rodina Mucskovcov, ktorí šijú obleky na mieru. Alebo Filip Demeter, ktorý má kávovar na pojazdnom vozíku a často ho vidíte aj na korze. Je veľa ľudí, ktorí majú zaujímavé nápady v remeselnej činnosti. Práve tento typ ľudí by sme do Vydrice chceli dostať. Môže to byť, samozrejme, aj malý výrobca džemov. Málo ľudí to vie, že Vydrica bola okrem iného známa aj tým, že sa v nej vyrábal kvalitný ocot. Aj ten môže byť zaujímavým artefaktom v umeleckej uličke. Rovnako tam môže byť aj zmrzlina. Rodičia mi hovorili, že tam predávali najlepšiu zmrzlinu v Bratislave. Trendom je vrátiť sa k lokálnym veciam. Dnes to nie je o veľkých sieťových hráčoch, ktorí majú siete reštaurácií, ale v dnešnej dobe už chceme poznať svojho výrobcu a predajcu.
Bratislavčanov zaujíma, či ste dostatočne mysleli na zeleň. Aké zelené opatrenia máte pripravené?
- V prvom rade ide o mestský projekt. To znamená, že mestská štruktúra vo všeobecnosti má svoje limity v zeleni. Nie je to stavanie na zelenej lúke a máme aj platný územný plán zóny, ktorý jasne definuje, ako môžeme vo Vydrici fungovať. V rámci ekologických konceptov sme sa zamerali aj na udržateľnosť a pozitívny prínos vo vzťahu k životnému prostrediu. Okrem zelených striech je veľmi dôležité zadržiavanie vody v projekte. Aby po daždi voda netiekla do kanalizácie, ale aby sa mohla v retenčných nádržiach vyparovať, a teda ochladzovať celý mikrosystém. Rovnako sme dali dôraz na tienenie. V dnešnej dobe nie je dôležité vyklimatizovať priestor, ale zabrániť jeho prehrievaniu vo vnútri. A to sa robí vonkajším tienením. Riešime aj možnosti využívania tepelných čerpadiel, ktoré by znižovali energetickú náročnosť celého projektu. Zaujímavosťou je, že pred pár mesiacmi sme prerábali projekt garáží. Vytvorili sme priestor zrušením parkovacích miest, aby sme mohli v rámci uličiek osadiť aj dospelé stromy, ktoré budú mať korene v garážach.
V čom je váš projekt iný oproti minulým, ktoré mali pod Hradom stáť?
- Na projekte Vydrice intenzívne pracujeme viac ako dva roky. Spoluvytvára ho veľký tím architektov, urbanistov a rôznych odborníkov. Iný je v tom, že projekt sa otvára verejnosti a mestskej štruktúre. V minulosti bol trend uzavretia priestoru, dnes, naopak, chceme priestor otvárať. Chceme vytvoriť živý verejný priestor. Po roku 2010 bolo obdobie, keď sa do mesta nechodilo. Bolo to smutné obdobie, keď človek prišiel do prázdneho mesta. Tretina reštaurácií skrachovala. Keď sa dnes pozriete na Staré Mesto, život v ňom pulzuje a vidíte živé a atraktívne miesta. Je veľmi dôležité, aby sme vedeli ponúkať obyvateľom mesta zaujímavejší program. Vnímame to hlavne v retaili, vo forme malých obchodíkov, prevádzok a reštaurácií. Tie by mali byť integrálnou súčasťou korzovania. Dnes je Korzo postavené na reštauráciách a chýbajú tieto doplnkové služby. Ambíciou Vydrice okrem gastronomických služieb je ponúknuť aj možnosti trávenia voľného času. Dnes už nie všetci chcú sedieť v kaviarni a piť kávu. Mnohí si ju chcú kúpiť a sadnúť si na námestie na lavičku alebo len tak na zem. Aj takéto veci treba ľuďom dať a my im to chceme ponúknuť.
Lenka Bollardtová
(npr)
titulná foto: Peter Kavecký, predseda predstavenstva Vydrica Development